renard

Čo sa dá v škole s(po)tvoriť... „Poviem ti tajomstvo, ale nikomu ho nesmieš prezradiť.“ „Dobre.“ „Dobre nestačí. Musíš prisahať.“ „ Tak teda prisahám.“ Ktosi treskol cintorínskou bránkou. Lampy, ktoré osvetľovali chodník sa striedavo rozsvecovali a zhasínali. „Čo to bolo?“ „Asi vietor.“ Hlasy zmĺkli. Bolo počuť len ťažký dych a rachot reťaze ťahanej po zemi, doprevádzaný šmatlavými krokmi.

Trochu zvláštna rozprávka.... Kde bolo tam bolo, raz bolo a potom už nebolo na oblohe modrej ako modrý papier v papierníctve bývalo jedno malé žlté slniečko. A to slniečko celý deň.... Teda od rána do večera ,plávalo po tej oblohe vo svojej vzducholodi a sledovalo svet.

V bistre u Gustava bolo plno. Dnu vošiel chudý mastnovlasý muž v tmavom obleku a zamieril k poslednému boxu...